História diamantov

Diamanty majú naozaj dlhú a bohatú históriu. V prvom storočí nášho letopočtu rímsky prírodovedec Plínius povedal:

„Diamant je najcennejší nielen z drahých kameňov, ale aj zo všetkých vecí na tomto svete.“

Než sa diamant dostane do vitríny klenotníka, čaká ho ešte dlhá cesta. Tvorí sa hlboko v zemi pod extrémnym teplom a tlakom. Tlačí sa prudko nahor, kým sa nedostane na zemský povrch alebo do jeho tesnej blízkosti. Potom je štiepaný, rezaný a leštený, kým sa dosiahne jeho výnimočná krása.

Popularita diamantov započala v Indií, kde sa diamanty zhromažďovali z riek a potokov. Niektorí historici odhadujú, že India obchodovala s diamantmi už vo štvrtom storočí pred naším letopočtom. Najskôr sa k diamantom dostávali len bohaté triedy Indie, neskôr sa to však zmenilo a indické diamanty si našli cestu do západnej Európy na karavanoch, ktoré putovali na stredoveké benátske trhy. V 14. storočí sa tak diamanty zaradili medzi módne doplnky európskej elity.

• Na začiatku 17. storočia začali zásoby diamantov v Indii klesať a ich významným zdrojom sa stala Brazília. Pri preosievaní štrku z miestnych riek boli totiž v panviciach zlatokopov objavené diamanty. Brazília tak dominovala na diamantovom trhu viac ako 150 rokov.
• Na konci 18.storočia prieskumníci objavili prvé veľké juhoafrické ložiská diamantov, čím začal vzrastať aj ich dopyt. Príbeh moderného trhu sa tak začína na africkom kontinente objavením diamantov v roku 1866 v juhoafrickom Kimberley. O 22 rokov neskôr, bola založená spoločnosť na ich získavanie v Južnej Afrike. Do roku 1900 kontrolovala táto spoločnosť prostredníctvom svojich baní v Južnej Afrike 90 percent svetovej produkcie surových diamantov.

Ako sa ťažba diamantov presúvala z povrchu do hlbšieho podzemia, stávala sa obrovsky nákladnou, vynútila si preto vývoj efektívnejších banských techník. Pokrokovým bolo taktiež vylepšenie techniky v rezaní a leštení, ktora zvýšila efektivitu, znížila náklady a vylepšila vzhľad hotových kameňov.

• V 70. rokoch 19. storočia bola ročná produkcia surového diamantu hlboko pod miliónom karátov. Do 20. rokov 20. storočia to bolo okolo troch miliónov karátov. O päťdesiat rokov neskôr sa ročná produkcia priblížila k 50 miliónom karátov a v 90. rokoch prekonala 100 miliónov karátov ročne.
• Na konci 70. rokov boli najdôležitejšími producentmi surového diamantu na svete Juhoafrická republika, Zair (teraz Konžská demokratická republika) a bývalý Sovietsky zväz. V roku 1982 pribudla k svetovej produkcii vysoko produktívna nová baňa v Botswane. Svetová ťažba diamantov sa dramaticky rozšírila objavením zdrojov v Austrálii v roku 1985 a novými dôležitými ložiskami v severnej Kanade v roku 2000.

Bez ohľadu na krajinu, z ktorej diamanty prúdia, vždy pokračujú z baní cez rezacie centrá a nakoniec k maloobchodným zákazníkom.

Krása diamantov sa oceňuje po celé storočia, ale pred dvadsiatym storočím o nej nebolo veľa vedeckých výskumov. Od tej doby poznatky o diamantoch neustále rástli vďaka výskumu chemikov, fyzikov, geológov, mineralógov a oceánografov. Až počas posledných päťdesiatich rokov sa vedci dozvedeli informácie o tom, ako sa diamanty formujú a ako sa prenášajú na zemský povrch. Tieto znalosti uľahčili predpovedanie polôh pre ich nové objavy.